Vítaj ”beštia”!

Hovorí sa, že začať je ťažké a ináč tomu nebolo ani pri písaní tohto prvého článku, či pri plnení si detského sna. Pokúsim sa letmo priblížiť okolnosti, vďaka ktorým sa mi podarilo pretaviť predstavy na skutočnosť. Prvotný impulz mi dala situácia v Slovenskom pohári v zjazde na bicykli, kde sa očakával koniec kategórie Hardtail (odpružená vidla, pevný rám), ktorú som jazdieval a mňa to stavalo do situácie, kedy som začal rozmýšľať aký nový, tentokrát už Full Suspension (celoodpružený, odpružená vidla, odpružený rám), bicykel si zakúpim. Vzhľadom na finančnú náročnosť kvalitných bicyklov v tejto kategórii som začal uvažovať či je možné skúsiť niečo, po čom som túžil už dávnejšie, niečo, čo by prekonalo moje najtajnejšie priania, ktorým je motoršport. Urobil som prieskum ako to na Slovensku či v jeho okolí chodí, aké sú možnosti, oslovil som pár známych, až som sa prepracoval ku Branislave Lapínovej, kde ma jej otec uviedol do problematiky kartingu (motokár) všeobecne, či na Slovensku. Od tohto ochotného a milého pána som nakoniec dostal kontakt na skvelého výrobcu motokár v Lučenci Zola Drugdu - majiteľa spoločnosti CROC Promotion. Už po niekoľkých stretnutiach mi bolo jasné, že moja cesta k svetu motoršportu je otvorená a hlavne splniteľná. Za čo patrí vďaka všetkým, ktorí boli pri mne a pomohli mi s malými či väčšími problémami. Špeciálne ďakujem za podporu patrí najbližšej rodine, Peťovi Pongóvi, Lukášovi Tóthovi za úžasné fotografie, Peťovi Tóthovi za tipy, rady a trzpezlivosť s nováčikom a v neposlednom rade i Zolovi Drugdovi za všetkú zhovievavosť, podané skúsenosti a neoceniteľné rady k pretekom. Sedemnásteho mája podvečer som vyrazil za najintenzívnejším pocitom naplnenia, šťastia a hrdosti, kedy sa naplno ukázal výsledok všetkého snaženia sa. Moja nová hračka, motokára, ktorú vystihuje jedine meno - Beštia.

Celý tento večer sa niesol v duchu, kedy som polovicu informácii, ktoré mi boli hovorené o tom ako sa o ňu starať, absolútne nevnímal a prakticky jediné, načo som sa zmohol, bolo sa kochať krásou podvozku, motora, lakovania či jej celkového prevedenia.

Z technického hľadiska je to priam pekelný stroj, ktorého váha sa hýbe na hranici 100kg, motor má 125cm3 o výkone 50-55 koní (záleží od nastavení motora) so suchou spojkou a 6 stupňovým manuálnym radením. V týchto chvíľach som sa nevedel dočkať prvej jazdy, ale zároveň som sa obával, či moje teoretické znalosti budú dostatočné na aspoň ako tak adekvátne nováčikovské kolo. Už o dva dni nato som sa ocitol na jedinej trati u nás na východe Slovenska, ktorá sa jazdí i súťažne v rámci Slovenského kartingového pohára - vo Vechci s názvom T1 Ring. Je to náročný okruh s technickými pasážami, ktoré preveria nejedného skúseného pretekára a medzi jazdcami sa mu tiež hovorí malé Monako, po vzore okruhu zo sveta Formuly 1. Monako je známe prudkými zákrutami a veľkou náročnosťou pre úspešné prebiehanie. Ako to už býva zvykom, ani môj začiatok nezačal bez technických problémov. Na moje nešťastie som mal problém so zatopeným karburátorom. Navzdory týmto nástrahám sa Peťovi podarilo mi prekážky odstrániť a mohol som sa tak vrhnúť na svoje prvé kolá, prvé metre a prvé preradzovanie rýchlostí.

Opísať všetky pocity, ktoré ma v tú chvíľu sprevádzali, je nemožné. Akokoľvek som sa snažil prísť na to aké slová použiť a priblížiť tak tieto momenty, vždy som zlyhal. Môžem len povedať, že nie je nič lepšie ako si znovu sadnúť za volant Beštie! Samozrejme, prvé okruhy sa nezaobišli bez obrovských základných chýb. Netrvalo práve najkratšie, kým som sa naučil vnímať otáčky po sluchu, cítiť, kedy je motor v zábere a všeobecne prísť na určité hranice, ktoré s motokárou viem dosiahnuť a ktoré je potrebné posúvať ďalej a ďalej. Ale od toho sme predsa tu, posúvať sa a zlepšovať, no nie?